| BRAINTAN |
|
Túto časť som sa rozhodol venovať môjmu koníčku - spracovávaniu koží na jelenice. Uvidíte tu zopár obrázkov z celého postupu ako aj zopár mojich výrobkov. Ako je vidieť z fotiek Aron je samozrejme vždy a všade prítomný a so záujmom ma sleduje pri práci. Jelenice vyrábam trošku netradične, ako činiacu zmes používam zmes vody a zvieracieho, najčastejšie bravčového mozgu (áno, dobre ste to prečítali). Ide o tzv. braintan (brain-mozog, tan-činiť). Je to veľmi stará technika, už človek z doby kamennej namáčal kože ulovených zvierat do roztoku mozgu a spracovával ich. Metóda je známa najmä od severoamerických indiánov, ktorí si takýmto spôsobom vyrábali veľmi kvalitné jelenice.
Prvým krokom je zohnať dobrú a kvalitne stiahnutú kožu. Je to väčšinou problém nakoľko kože, ktoré sa mi dostávajú do rúk sú veľakrát plné zárezov – známka nie príliš kvalitného sťahovania. Samozrejme takéto kože strácajú na kvalite a často sa pri spracovávaní trhajú. Používam väčšinou kože z raticovej zveri (jeleň, srnčia zver) ale vhodné sú aj kože z kôz, ba dokonca aj z teliat.
Kožu potrebujeme zbaviť najprv zbytkov mäsa, blán a srsti. Existujú dva spôsoby. Pri prvom kožu vypneme do rámu, necháme vysušiť, a následne ju škrabeme veľmi ostrou škrabkou (tzv. dryscrape).
Vo väčšine prípadov však používam „škrabanie za mokra“ (tzv. wetscrape), pri ktorom sa škrabe čerstvá, nevysušená koža. Vhodné je pred samotným škrabaním kožu namočiť na pár dní do roztoku nejakej zásady. Využíva sa na to napr. voda zmiešaná s popolom. Popol obsahuje KOH (hydroxid draselný), ktorý vyplavuje nepotrebný sliz spomedzi hustej spleti kolagénových vlákien kože, spôsobuje zdurenie papilárnej vrstvy, ktorú tak vieme jednoduchšie zoškrabať spolu so srsťou. Ja používam komerčne dostupný KOH alebo NaOH (niektorí aj hasené vápno). Tieto prvé kroky činenia predstavujú poriadnu záťaž pre olfaktorické centrá mozgu, susedia nie sú vždy nadšení. Táto práca naozaj smrdí! Ale čo už...
Po oškrabaní oboch strán treba z kože poriadne vypláchnuť zbytky KOH. Koža sa preto cez noc necháva ponorená v dostatočnom množstve čistej vody, do ktorej sa môže pridať aj obyčajný ocot (kyselina octová). Potom sa ešte raz prejde škrabkou z mäsovej strany, nakoľko sa blany ktoré tam ešte ostali teraz odstraňujú oveľa jednoduchšie.
Ako to vidieť na nasledujúcom obrázku( prisahám že nevešiam posteľné prádlo) oškrabaná koža je krásne biela a elastická.
Z kože ďalej musíme odstrániť prebytočnú vodu. Treba ju teda poriadne vyžmýkať.
Keď to so zbavovaním vlhkosti trošku preženieme a kožu necháme vyschnúť na slnku, vyzerá to asi takto: (No povedali by ste že z tejto sušienky tvrdej ako plech sa za pár dní stala mäkučká jelenica?)
Teraz nasleduje príprava mozgového koktejlu. Mozgy sa prevaria v menšom množstve vody a následne sa nemilosrdne rozmixujú. Vzniká nám tak čosi čo farbou a konzistenciou pripomína jahodový koktejl (chuťou asi nie). Oškrabanú kožu pred samotným namáčaním do takto vzniknutej mozgovej šťavy dôkladne porozťahujeme všetkými smermi. To preto, aby sa priestor medzi kolagénovými vláknami čo najviac uvoľnil a koža mohla absorbovať mozog. Musí byť mozgom úplne presýtená, vláčna. Proces mozgovania, žmýkania a rozťahovania preto niekoľkokrát opakujeme. Po poslednom žmýkaní nasleduje fáza mäkčenia. Pre túto činnosť je vhodné teplé, slnečné počasie, aby nám koža rýchlejšie schla. Je nevyhnutné, aby počas schnutia bola koža neustále v pohybe, rozťahuje sa preto do všetkých smerov, preťahuje cez hrany, cez oceľové lanko atď.
Po skončení práce držíme v ruke krásnu bielu jelenicu. Je mäkučká ako flanel, veľmi príjemná na dotyk.
Aby sme mäkkosť jelenice zachovali a predišli jej stvrdnutiu po prípadnom navlhnutí, musíme ju konzervovať. Konzervuje sa dymom, udením. Dym obsahuje formaldehyd, ktorý mení chemickú štruktúru kolagénových vlákien, zabraňuje sa tak ich zliepaniu a jelenica ostáva natrvalo mäkká. Okrem toho, dym jej dodáva aj krásne bledohnedé zafarbenie. Vyudená jelenica sa môže dokonca i prať (ale iba vo vlažnej vode).
MOJE VÝROBKY Z JELENICE
